Konštatujeme, že americká strana neposkytla konštruktívnu odpoveď na základné prvky návrhu zmluvy o bezpečnostných zárukách, ktorý pripravila ruská strana. Máme na mysli odmietnutie ďalšieho rozširovania NATO, odvolanie „bukureštskej formuly“, podľa ktorej sa „Ukrajina a Gruzínsko stanú členmi NATO“, a odmietnutie zriaďovania vojenských základní na území bývalých sovietskych a nečlenských štátov, vrátane využívania ich infraštruktúry k akýmkoľvek vojenským aktivitám, ako aj vrátenie vojenských kapacít NATO, vrátane údernej kapacity a infraštruktúry do stavu z roku 1997, keď bol podpísaný Zakladajúci akt Rusko – NATO. Tieto ustanovenia majú pre Ruskú federáciu zásadný význam.

Ignorovaná bola balíčková povaha ruských návrhov, z ktorých boli zámerne vybrané „vhodné“ témy, ktoré boli následne prekrútené tak, aby vytvorili výhody pre Spojené štáty a ich spojencov. Tento prístup, rovnako ako sprievodná rétorika amerických predstaviteľov, posilňuje dôvodné pochybnosti o tom, či je Washington skutočne odhodlaný zasadzovať sa o európsku bezpečnostnú situáciu.

Rastúca vojenská aktivita USA a NATO priamo pri ruských hraniciach je znepokojujúca, zatiaľ čo naše červené línie a základné bezpečnostné záujmy, rovnako ako zvrchované právo Ruska na ich obranu, sú naďalej ignorované. Ultimáta o stiahnutí vojsk z niektorých oblastí na ruskom území, sprevádzané hrozbami sprísnenia sankcií, sú neprijateľné a podkopávajú vyhliadky na skutočné dohody.

V prípade, že americká strana nebude ochotná pristúpiť na pevné a právne záväzné záruky zaistenia našej bezpečnosti zo strany USA a ich spojencov, bude Rusko nútené reagovať, a to aj zavedením opatrení vojenského a technického charakteru.

Žiadna „ruská invázia“ na Ukrajinu neprebehla, ako USA a ich spojenci na oficiálnej úrovni tvrdia od minuloročnej jesene, a preto tvrdenia o „ruskej zodpovednosti za eskaláciu“ nemožno chápať inak ako ako pokus o nátlak a znehodnotenie ruských návrhov bezpečnostných záruk.

Odkaz v tejto súvislosti na záväzky Ruska vyplývajúce z Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 nemá nič spoločné s vnútorným konfliktom na Ukrajine a nevzťahuje sa na okolnosti, ktoré sú dôsledkom tamojších vnútorných faktorov. Strata územnej celistvosti ukrajinského štátu je dôsledkom procesov vo vnútri neho.

Obvinenie v reakcii Spojených štátov, že Rusko „okupovalo Krym“, tiež neobstojí. V roku 2014 došlo v Kyjeve k štátnemu prevratu, ktorého iniciátori sa s podporou Spojených štátov a ich spojencov rozhodli vytvoriť nacionalistický štát, ktorý porušuje práva ruského a ruskojazyčného obyvateľstva a ďalších „netitulných“ etnických skupín. Niet divu, že v takejto situácii krymský ľud hlasoval za zjednotenie s Ruskom. Obyvatelia Krymu a Sevastopolu sa rozhodli vrátiť do Ruskej federácie na základe slobodného prejavu vôle a uplatnenia práva na sebaurčenie zakotveného v Charte OSN. Nebolo použité násilie ani hrozba násilím. Otázka príslušnosti Krymu je uzavretá.

Ak bude Ukrajina prijatá do NATO, existuje reálna hrozba, že sa režim v Kyjeve pokúsi „navrátiť“ Krym silou, čím by USA a ich spojenci boli v súlade s článkom 5 Washingtonskej zmluvy zatiahnutí do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Téza opakovaná v reakcii USA, že Rusko údajne „zapálilo konflikt v Donbase“, je neudržateľná. Jej príčiny sú čisto vnútroukrajinskej povahy. Vyriešiť ju možno len prostredníctvom vykonávania minských dohôd a súboru opatrení, ktorých priorita a zodpovednosť za vykonávanie je jasne stanovená a jednomyseľne potvrdená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 2202, vrátane Spojených štátov amerických, Francúzska a Spojeného kráľovstva. V odseku 2 tohto uznesenia sú ako strany uvedené Kyjev, Doneck a Luhansk. V žiadnom z týchto dokumentov nie je spomenutá zodpovednosť Ruska za konflikt v Donbase. Rusko spolu s OBSE zohráva úlohu sprostredkovateľa v hlavnom formáte rokovaní – kontaktnej skupine – spolu s Berlínom a Parížom v normandskom formáte, ktorý formuluje odporúčania stranám konfliktu a sleduje ich plnenie.

Na deeskaláciu situácie okolo Ukrajiny sú zásadné nasledujúce kroky. Patrí medzi ne donútenie Kyjeva vykonať súbor opatrení, zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu, stiahnutie všetkých západných poradcov a inštruktorov z Ukrajiny, odmietnutie akýchkoľvek spoločných cvičení krajín NATO s ukrajinskými ozbrojenými silami a stiahnutie všetkých zahraničných zbraní, ktoré boli Kyjevu predtým dodané, mimo ukrajinského územia.

V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že ruský prezident Vladimír Putin na tlačovej konferencii po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Moskve 7. februára 2022 zdôraznil, že sme otvorení dialógu, a vyzval na „premýšľanie o stabilných bezpečnostných podmienkach pre všetkých, rovnakých pre všetkých účastníkov medzinárodného života“.

Všimli sme si, že USA vo svojej odpovedi na ruské návrhy trvajú na tom, že pokrok v zlepšovaní európskej bezpečnostnej situácie „možno dosiahnuť iba v podmienkach deeskalácie vo vzťahu k hrozivým akciám Ruska voči Ukrajine“, čo, ako sme pochopili, znamená požiadavku na stiahnutie ruských vojsk od ukrajinských hraníc.

Zároveň sú USA pripravené hovoriť iba o „vzájomných záväzkoch… zdržať sa rozmiestnenia stálych síl s bojovými úlohami na území Ukrajiny“ a „zvážiť možnosť prerokovania otázky konvenčných ozbrojených síl“. Inak americká strana prechádza mlčaním naše návrhy obsiahnuté v odseku 2 článku 4 a odseku 1 článku 5 návrhu dvojstrannej zmluvy a uvádza, že „súčasná konfigurácia síl Spojených štátov a NATO je obmedzená, primeraná a plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Zakladajúceho aktu NATO – Rusko“.

Predpokladáme, že umiestnenie ozbrojených síl Ruskej federácie na jej území nemá a nemôže mať vplyv na základné záujmy USA. Radi by sme pripomenuli, že naše jednotky sa nenachádzajú na ukrajinskom území.

Spojené štáty a ich spojenci zároveň rozširujú svoju vojenskú infraštruktúru smerom na východ a na území nových členských štátov rozmiestňujú svoje kontingenty. Obchádzajú obmedzenia vyplývajúce zo Zmluvy o spoločnom postupe v Západnej Európe a veľmi voľne si vykladali ustanovenia Zakladajúceho aktu NATO – Rusko o zrieknutí sa „dodatočného trvalého rozmiestnenia významných bojových síl“. Výsledná situácia je neprijateľná. Trváme na stiahnutí všetkých vojenských síl a výzbroje USA umiestnených v strednej a východnej Európe a pobaltských štátoch. Sme presvedčení, že národné kapacity v týchto oblastiach sú dostatočné. Sme pripravení o tejto téme diskutovať na základe článkov 4 a 5 ruského návrhu zmluvy.

V odpovedi Spojených štátov sme sa nedočkali žiadneho potvrdenia, že Spojené štáty sú plne odhodlané dodržiavať nemennú zásadu nedeliteľnosti bezpečnosti. Vyhlásenia generálneho plánu o tom, že USA berú tento postulát do úvahy, sú v priamom rozpore s neochotou Washingtonu vzdať sa kontraproduktívnej a destabilizujúcej politiky vytvárania výhod pre seba a svojich spojencov na úkor bezpečnostných záujmov Ruska. K tomu dochádza v dôsledku neobmedzeného vykonávania politiky neobmedzeného geostrategického a vojenského rozvoja postsovietskeho priestoru, vrátane územia Ukrajiny, ktoré je pre nás obzvlášť citlivé, Severoatlantickou alianciou na čele so Spojenými štátmi. To všetko sa odohráva priamo na hraniciach Ruska. Týmto spôsobom sa ignorujú naše červené línie a základné bezpečnostné záujmy a popiera sa nesporné právo Ruska na ich ochranu. To je pre nás rozhodne neprijateľné.

Pripomíname, že táto zásada je zakotvená v preambule Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní z roku 2011, ktorej platnosť zúčastnené strany vlani vo februári predĺžili o päť rokov bez výnimiek, a tiež v celom rade základných dokumentov OBSE a Ruska a NATO prijatých na najvyššej úrovni: v preambule Helsinského záverečného aktu z roku 1975, Parížskej charte pre novú Európu z roku 1990, Zakladajúcom akte NATO – Rusko z roku 1997, Istanbulskej charte OBSE pre európsku bezpečnosť z roku 1999, Rímskej deklarácii NATO – Rusko z roku 2002 a deklarácii zo summitu OBSE v Astane z roku 2010.

Všimli sme si, že odpoveď, ktorú sme dostali, spomína záväzok Washingtonu ku koncepcii nedeliteľnosti bezpečnosti. V texte je však obmedzené na právo štátov „slobodne si zvoliť alebo zmeniť svoje bezpečnostné dohody, vrátane spojeneckých zmlúv“. Táto sloboda nie je absolútna a je iba polovicou známeho vzorca zakotveného v Charte európskej bezpečnosti. Jeho druhá časť vyžaduje, aby pri výkone tohto práva nebola „…posilňovaná vlastná bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov“. List, ktorý sme od NATO dostali 10. februára 2022, nemôžeme považovať za odpoveď na list, ktorý 28. januára 2022 zaslal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ministrovi zahraničných vecí USA Antonymu Blinkenovi v tejto veci. Požiadali sme o odpoveď na národnej úrovni.

USA potvrdzujú „silnú podporu“ politike otvorených dverí NATO. Je však v rozpore so základnými záväzkami KBSE/OBSE, najmä so záväzkom „neposilňovať vlastnú bezpečnosť na úkor bezpečnosti ostatných“. Táto politika nie je v súlade s princípmi samotnej aliancie, ktorá sa na záver ministerskej schôdzky NATO v Kodani 6. – 7. júna 1991 zaviazala „nevyužívať jednostranne zmenenú situáciu v Európe“, „neohrozovať legitímne záujmy“ iných štátov a neusilovať sa o ich „izoláciu“ alebo „vytyčovať nové deliace línie na kontinente“.

Vyzývame USA a NATO, aby sa vrátili k plneniu svojich medzinárodných záväzkov v oblasti mieru a bezpečnosti. Od členov aliancie očakávame konkrétne návrhy na obsah a formy právneho zakotvenia vzdania sa ďalšieho rozširovania NATO na východ.

Berieme na vedomie ochotu USA vecne pracovať na jednotlivých opatreniach v oblasti kontroly zbrojenia a znižovania rizík. Pritom konštatujeme, že vo Washingtone konečne uznali platnosť mnohých ruských návrhov a iniciatív, ktoré boli v týchto oblastiach v posledných rokoch predložené.

Súčasne znovu upozorňujeme Spojené štáty americké na skutočnosť, že Rusko v nami predložených dokumentoch o bezpečnostných zárukách navrhlo komplexné a dlhodobé riešenie neprijateľnej situácie, ktorá sa naďalej vyvíja v euroatlantickom priestore. V prvom rade ide o vytvorenie stabilného základu bezpečnostnej architektúry v podobe dohody o zdržaní sa ďalších akcií NATO, ktoré poškodzujú bezpečnosť Ruska. To pre nás zostáva trvalou požiadavkou. Bez takéhoto pevného základu by vzájomne previazané opatrenia v oblasti kontroly zbrojenia a znižovania vojenských rizík, ktoré zabezpečujú obmedzenie a predvídateľnosť vojenských aktivít v určitých oblastiach, neboli dlhodobo udržateľné, aj keby sa na nich podarilo dohodnúť.

V tejto súvislosti by sme radi upozornili na to, že Washington a Brusel nereagujú konštruktívne na základné prvky ruskej iniciatívy, ktoré sme jasne identifikovali. Čo sa týka otázok kontroly zbrojenia, považujeme ich výhradne za všeobecný kontext komplexného, balíčkového prístupu k riešeniu problému bezpečnostných záruk.

Spojené štáty navrhujú „okamžite“ začať dialóg o strategickej stabilite s cieľom vypracovať „opatrenia nadväzujúce na zmluvu START“. Tým sa však Spojené štáty snažia fixovať na prístup, s ktorým nesúhlasíme, a ktorý sa zameriava výhradne na jadrové zbrane bez ohľadu na schopnosť týchto prostriedkov predstavovať priamu hrozbu pre územie štátu druhej strany. Takýto jednostranný pohľad je v rozpore s dojednaniami dosiahnutými na summite Spojených štátov a Ruska v Ženeve dňa 16. júna 2021 o komplexnej povahe strategického dialógu (StratDialog), ktorý má položiť základy pre budúce opatrenia v oblasti kontroly zbrojenia a znižovania rizík.

Súbor prvkov nami navrhovanej koncepcie, ktorá je aj naďalej plne relevantná, bol americkej strane oznámený – okrem iného počas rokovania StratDialogu a v pracovnom dokumente o jeho obsahu, ktorý sme odovzdali 17. decembra 2021.

Americký dokument sa nezaoberá „balíčkovým“ prvkom nášho návrhu na odstránenie jadrových zbraní rozmiestnených mimo územia štátu a na ich ďalšie nerozmiestňovanie mimo územia štátu, ale iba odkazuje na potrebu riešiť otázku nestrategických jadrových zbraní v rámci strategického dialógu bez ohľadu na ich konkrétne rozmiestnenie a ďalšie faktory ovplyvňujúce bezpečnosť strán.

Radi by sme upresnili, že naše návrhy sa týkajú riešenia problému prítomnosti amerických jadrových zbraní, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele na ruskom území, na území niektorých nejadrových štátov NATO, čo je v rozpore so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní. To by zahŕňalo odstránenie infraštruktúry pre rýchle nasadenie týchto zbraní v Európe a ukončenie výcviku a cvičenia NATO, do ktorých sú zapojené nejadrové členské štáty NATO, s použitím týchto zbraní. Bez odstránenia tohto dráždidla nie je možné diskutovať o nestrategických jadrových zbraniach.

Túto otázku považujeme za jednu z priorít dialógu medzi Spojenými štátmi a Ruskom o strategickej stabilite. Domnievame sa, že táto kategória zbraní je nevyhnutnou súčasťou novej „bezpečnostnej rovnice“, ktorú by Rusko a Spojené štáty mali spoločne vypracovať.

Naďalej vychádzame z relevancie ruských iniciatív „po skončení DCMD“, ktoré sú založené na myšlienke vzájomného overiteľného moratória na rozmiestnenie pozemných rakiet MIRV v Európe.

Sme zásadne otvorení vecnej úvahe o tom, ako túto myšlienku uviesť do praxe. Zároveň upozorňujeme na pretrvávajúcu neistotu v prístupe Washingtonu k základným parametrom prípadných opatrení na kontrolu zbrojenia, predovšetkým k ich rozsahu, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky jadrové i nejadrové zbrane príslušného rozsahu.

Konštatovalo sa, že USA vychádzajú z ruského prístupu, ktorý v rámci bývalej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní predpokladá vzájomné riešenie protichodných obáv. V budúcnosti môže byť využitá možnosť rozvinúť našu myšlienku recipročných overovacích opatrení pre systémy Aegis Ashore v Rumunsku a Poľsku, ako aj pre niektoré zariadenia v európskej časti Ruska, ktoré navrhla americká strana.

Ako bolo zdôraznené vo vyhlásení ruského prezidenta Vladimíra Putina z 26. októbra 2020 a následne opakovane oznámené americkej strane, potenciálne opatrenia pre transparentnosť ruských lokalít, ktoré majú byť dohodnuté, by mohli zahŕňať monitorovanie neprítomnosti ruskej rakety 9M729 v týchto lokalitách. Pripomeňme, že tento krok je prejavom dobrej vôle vzhľadom na to, že vlastnosti rakety 9M729 nie sú v žiadnom rozpore s požiadavkami bývalej zmluvy INF, a že USA nikdy nepredložili žiadne dôkazy na podporu obvinení voči Rusku. Súčasne americká strana ignorovala dobrovoľnú akciu, ktorú sme usporiadali v dobe platnosti tejto zmluvy dňa 23. januára 2019 za účelom predvedenia zariadenia a technických vlastností rakety 9M729 a jej odpaľovacieho zariadenia.

Berieme na vedomie, že americká strana venuje pozornosť ruskému nápadu na dodatočné opatrenia na zníženie rizík v súvislosti s letmi ťažkých bombardérov v blízkosti štátnych hraníc oboch strán. Vidíme v tom tému na diskusiu a možnosť vzájomne prijateľných dohôd.

Spojené štáty nereagovali na návrhy obsiahnuté v článku 4 odsek 2 ruského návrhu zmluvy. Americká strana zrejme predpokladá, že vojenské napätie je možné znížiť prostredníctvom väčšej transparentnosti a ďalších opatrení na zníženie rizík v súlade s návrhmi Západu na modernizáciu Viedenského dokumentu.

Tento prístup považujeme za nerealistický a jednostranný, ktorého cieľom je „posvietiť si“ na činnosť ozbrojených síl Ruskej federácie. Opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti podľa Viedenského dokumentu z roku 2011 sú primerané súčasnej situácii. Aby sa mohla začať diskusia o ich obnovení, musia byť splnené nevyhnutné podmienky. Na tento účel by USA a ich spojenci mali opustiť politiku „zadržiavania“ Ruska a prijať konkrétne praktické opatrenia na deeskaláciu politicko–vojenskej situácie, a to aj v súlade s článkom 4 odsekom 2 nášho návrhu zmluvy.

Pokiaľ ide o predchádzanie incidentom na šírom mori a vo vzdušnom priestore nad ním, vítame ochotu USA zapojiť sa do konzultácií o tejto otázke. Táto práca však nemôže nahradiť riešenie kľúčových problémov, ktoré Rusko vznieslo.